Reklama je niekedy veľmi silná zbraň. Každý ma vypestovaný svoj obranný mechanizmus, ale viac či menej všetci sme určitým spôsobom postihnutí marketingovými trikmi. Aj keď si to nerád priznávam, nie som ani ja výnimkou. Toto leto, som si po minuloročných skúsenostiach s technikou povedal, že nenechám nič na náhodu a od apríla som sledoval ako sa vyvíja trh s FullHD kamerami. Chcel som kúpiť čosi lacné a s výkonom, ktorý by potešil. Ako blesk z jasného neba sa objavila informácia o udelení ocenení spoločnosťou TIPA, kde bola zahrnutá aj mňou hľadaná kamera. Kamerou roka v spotrebiteľskom segmente sa stala kamera Samsung HMX-H204. Hurá. A teraz rýchlo do e-shopov, mrknúť sa na cenu. Paráda, verzia bez pamäte bola za neuveriteľných 305€!!! Bol som z toho tak unesený, že som obtelefonoval takmer 25 prevádzok so spotrebnou elektronikou v nádeji, že natrafím na kamennú prevádzku, kde by mi dovolili na kameru si siahnúť. Obrázok je jedna vec, ale personal experience je zas iná káva. Hoci to nebolo veľa peňazí, nechcel som šľapnúť vedľa. V piešťanskom Datarte boli takí ústretoví, že mi dovolili dať si do nej vlastnú SD kartu a urobiť si záznamy ako interiéru tak aj exteriéru. Plný očakávania sadol som k PC a analyzoval som. Prvý poznatok sa týkal fotorežimu, ale absolútne som to neriešil, pretože primárna funkcia kamery a to pohyblivý obraz bol niečo ako WUAUUU efekt. Fotky boli také hrozné, že si myslím, že dobrý mobil by túto kameru porazil rozdielom triedy. Fajn. Odskúšané, objedané. Kým som čakal na kameru cena sa zdvihla o 50-70€ čo ma ešte utvrdzovalo v tom ako som fajn kúpil. Ešte pred dovolenkou som si kameru poriadne ošahal, aby som ju, ako sa vraví, mal v malíčku. Musím uznať, že Samsung to zvládol bravúrne. Logické, jednoduché a presné. Kamera je v čiernom vysokolesklom prevedení a predpokladal som, že bude ucapkaná, ale dá sa to prežiť. S doplnkovou baterkou to bolo neuveriteľné. Za týždeň dovolenky som nevyčerpal ani polovicu! O tom by som ani nesníval, ale je to tak. A potom to nastalo. Čím som trávil viac a viac času z prestrihávaním materiálu, tým viac sa mi začali odkrývať chyby tejto, dnes to už môžem zodpovedne povedať, kórejskej hračky pre deti a naivných užívateľov. (To ako ja)
Prvá základná chyba spočívala v tom, že strihový program Sony Vegas Movie Studio HD 10 importoval zvukovú stopu s nevysvetliteľnou chybou. Niekoľko týždňov som sa snažil na všemožných diskusných fórach získať odpoveď prečo, ale bez úspechu. Zvuk bol akusticky prerušovaný, presne ako je to na obrázku na konci článku.
Vegas 8 to importoval korektne, ibaže nedostal som na časovú os viac ako 8 minút. Situácia sa nezlepšila ani po pridaní RAM na 4GB. Vegas 9 bol na tom ešte zvláštnejšie. Ten ma síce pustil na viac ako tých 8 minút, ale postupne sa ukrajovalo z RAM pamäte a skončilo to tak, že pri hodine záznamu som bol na 95% využitia pamäte. Po uložení projektu a opätovnom načítaní trvalo viac ako 30 minút!!! pokiaľ sa čosi ukázalo na časovej osi. Bola do doslova pohroma. Keby som teraz povedal, že som to riešil s kľudom Angličana, klamal by som. Trvalo mi skoro tri týždne, kým som dotiahol problém do, pre mňa, uspokojivého riešenia. Čo to stálo času a pokusov to pochopí, len ten kto niekedy riešil problém na počítači. Samozrejme, že popri tom sa objavilo plno iných defektov, ale nie som hollywoodsky scenárista, ktorý dokáže napísať príbeh s niekoľkými paralelnými udalosťami, takže pekne po poriadku.
Druhý veľký problém, ktorý je však neodstrániteľný, je skutočnosť, ktorú má na svedomí zrejme celý kódovací proces. Zvuk sa kóduje do formátu AAC s rozlíšením 192 kbps a to je zrejme príčinou toho, že vo zvuku je prítomný stály piskot. Odborne sa tomu hovorí kvantizačná interferencia a vzniká pri nezvládnutej optimalizácii celého digitalizačného procesu. To hvízdanie je niekde okolo 10 kHz, takže nie je to také zrejmé hneď na prvé počutie, ale keď to už raz objavíte, už nie je metóda ako to zamaskovať.
Tretí problém je v optike. Ľavý dolný roh obrazu je v najkratšom ohnisku (najširší záber) viditeľne rozmazaný. Celkovo je optika akási odfláknutá, pretože pri pohľade na modrú oblohu máte pocit, ako by ste sa pozerali na televízor so spätnou projekciou. Stred je zreteľne jasnejší oproti okrajom. A navyše, hoci som si cez eBay kúpil sadu filtrov, prakticky som ich ani nepoužil, nakoľko veľmi laicky navrhnutá štrbinová clona, ktorá je fixnou súčasťou objektívu, spôsobovala, že v obraze bolo na najkratšom ohnisku vidieť kovový rám filtra. Tak toto som ešte nezažil. Lajdáci.
Štvrtý problém je previazaný s optikou a elektronikou. Automatické ostrenie trpí závažnou schyzofrenickou poruchou a nevie sa rozhodnúť čo vlastne chce. Ostriaci mechanizmus je v kľude iba keď kameru namierite zo statívu na nepohybujúci sa predmet. Ak však chcete zachytiť tvár v detaile musíte sa obaliť riadnou dávkou trpezlivosti. Mnoho záberov som kvôli tomuto neduhu musel opakovať aj tri, štyri krát.
Piaty problém sa týka zoomovania. Pokiaľ som pár krát chcel použiť tlačidlá na displeji tak som si koledoval o to, že skoro vždy sa mi namiesto odzoomovania podarilo záznam ukončiť. Tlačidlo pre záznam je až nechutne blízko k spomínanému ovládaču. Chce to veľkú dávku sústredenia. O toto sa určite kameraman starať nemá. Možno sa zoomovacia páčka bude hľadať niekomu úplne ľahko, ale ja som ( a to nemám RAL (ruky ako lopaty)) sa musel skoro vždy pozrieť na pravú ruku, kdeže je tá páčka. Hoci by sa zdalo, že kamera má plynulú reguláciu rýchlosti zoomu, nie je to celkom až taká pravda. Moja predchádzajúca kamera Sony to vedela naozaj plynulo, ale toto je len snaha podobať sa majstrom. A snaha je to márna. Sú tu asi tri rýchlosti zoomu. Nájdenie tej strednej je skoro až nadľudský problém, lebo ak začínate na najpomalšej rýchlosti a jemne sa snažíte pridať, zrazu bum a už valíte ako na triskáči. Toto vyžaduje nie len cvik, ale doslova umenie. Tá neproporcionalita ma šokuje. Prečo? Neverím, že to inžinieri nedokázali navrhnúť.
Šiesty problém má súvis so statívom. Závit preň je totiž tak blízko baterkovému zámku, že keď chcem vymeniť batériu, musím kameru vybrať zo statívu a demontovať statívovú päticu. Je to nepraktické, nepohodlné a niekedy k rozdrapeniu, pretože to viete. Baterka vypovie službu v tom najnevhodnejšom okamihu.
Siedmy problém je opäť softvérový. Kamera dostala do vienka si zachovať čo najviac farebnosti a čo najmenší šum, čo by bolo pochopiteľné, ale robí to tým najnevhodnejším spôsobom. Začne znižovať obrázkovú frekvenciu, čo vytvorí hnusne trhaný stroboskopický obraz. Kamera nedokáže zapínať kompenzáciu protisvetla (keď sa sníma osoba a za ňou je silný zdroj svetla) počas behu. Tento režim zapnete iba ak nenatáčate.
Chcel by som poznať skutočné motívy, prečo táto hračka dostala do vienka visačku „Kamera roka“. Úplne vážne hovorím, že ak by bol ružová a predávali ju v Dráčiku moja recenzia by nemal zmysel. Ale práve preto, že sa snaží dostať tam kde nemá byť, rozhodol som sa dať o tom vedieť.
Ani celkom pekný obraz pri dobrom svetle, dvadsať násobný zoom a „široké sklo“ predávané za babku, nevykompenzujú obrovské nedostatky tejto kamery. Niektorým to určite neprekáža, ale pokiaľ Vás kamera baví, tak tento Samsung Vám otvorí trinástu komnatu s názvom Mučenie. Samsung mám inak celkom rád, naučili sa robiť veľa vecí veľmi solídne. Škoda, že ale kamery to ešte nie sú. Možno sa dalo touto kamerou vypáliť konkurencii rybník, ale pre tento krát to proste nevyšlo. Škoda 